Story Library

Being told stories and being read to leads children to develop the rich storehouse of language, grammar and vocabulary they need to bring to texts when learning to read and write. 
Try our multilingual stories below or send us your own stories to share with others.

Gemere

Author

Joanne Bloch

Illustrator

Jiggs Snaddon-wood

Mmago Dimpho le Sello o be a na le bothata. “Maoto a ka a be e ke dipoloko tša aese bošegong bja go feta!”

botša bana mesong ya Mošupologo o mongwe. “A be a tonya kudu ke sa kgone go robalaGona bjale ke lapile kudu! 

 

Ke a tseba!” a realo Sello. “Nkane o sa robale ka disokisi bošegong bja lehono?” 

Ke kgopolo ye botse yeo!” a realo Mma. “Bana ba ka ba bohlale kudu!” 

Bošegong bjoo a apara disokisi tša gagwe tša wulu tše dikotokoto. “Mmane Thoko o mphile disokisi tše ka Keresemose,” a realo. “Di borutho kudu! Ke tla robala gabotse bošego bja lehono!” 

 

 

Efela Mma o be a fošitšeMesong ya Labobedi o be a lapile gape. 

Ga se nke ka bo pata,” a hemela godimo. “Ge fela nka tutetša maoto a ka a ditlaela a go tonya!” 

Mma,” a realo Dimpho, “nkane o sa tsenye maoto a gago ka meetseng a go fiša bošego pele o eya malaong?” 

Nka leka seo!” a realo Mma. “Ke a leboga!” 

 

Morago ga dilalelo bošegong bjooMma o tšhetše meetse ka gare ga sekotlelo se sehubedu se segolo. 

Mmmm, a bose!”realoa iša maoto kua le kua. “Ke dumela gore ke tlo robala gabotse bošegong bja lehono.” 

Efela o ka akanya? Mesong ya Laboraro ke ge a lapile gape. “Mathomong ke robetše,” a realo, “efela ka morago ga diiri tše mmalwa ya ba taba ya ka mehla … maoto a tonya tonyi

Ke swanetše go nagana ka ga se sengwe

Ejang gabjaleKe nako ya go ya sekolong!” 

Ge Mma a boa mošomong mathapameng aoDimpho o be a na le ditaba tša bose.

Morutiši wa ka o re ge o ka nwa teye ya gemere o tlo tutela mmele ohle,” a hlaloša.

Teye ya gemere e tlo tutetša maoto a gago!” 

“Go lokile,” a realo Mma. O be a sa thaba kudu. Morago ga go fetša mašego a mantši a sa robale gabotse,

o be a ikwa a sa thaba! 

 

Efela Mma ga se a lebala seo Dimpho a mmoditšegoMesong ya Mokibelopele a eya mošomong

Mma o kgopetše bana gore ba ye go reka gemere. “Ga go se se thušitšego,” a realo, a le gare a itokišetša go ya mošomong.

Mogongwe gemere e tlo thuša!” 

Bana ba ile ba sepela. “O lebeletše engSello?” Dimpho a botšiša ge ba fihla tseleng ye kgolo kgauswi le mabenkele

Sello ga se a fetole. O be a bogetše se sengwe kgauswi. “Sello!” a realo gape Dimpho.

Ntshware ka seatla, re swanetše go tshela tsela bjale.” 

“E sego gabjale!” a realo Sello. “Lebelela mola! Re swanetše go thuša katse yela! 

Pele Dimpho a mo emišaSello a be a kitimile. 

 

Polotong ya go se be le selo bašemane ba babedi ba go lekana le Sello ba be ba kgoela katse ye pududu

Ba ile ba sega. Katse e be e leka go tšhaba. 

Sello o be a na le lentšu la lešata, le legolo kudu, go ka tšwa mošemaneng o monnyane. “TLOGELANG SEO!”

goeletša. “Tlogelang katse yeo!” 

Ee, e tlogeleng!” a realo Dimpho. 

 

Bašemane ba lebelela. “Ka lebaka la eng?” yo mongwe wa bona a realo ka pefeloefela mošemane yo mongwe a tlogela katse ya go tšhoga. “Ebang o na le taba le engKe katse ya setlaela ya go timela felaEtla Jabs, a re sepele!” 

E rile ge mmago Dimpho le Sello a boa gae mathapameng ao a se tshepe se a se bonagoBana ba gagwe ba be ba phaphatha katse ye pududu ya sekafofaKatse e be e rora e itatswaMma o bone gore ba e file nama ya go šala. 

 

“Go diragala eng?” a botšiša ka pefelo. “Ke ka lebaka la eng le tlišitše phoofolo yeo ka gaeGa e sepele gona bjale!” 

Efela Mma, pula ya na ka ntle,” a realo Sello. “Kitty o tlo thapaRe ka ba le yena bošegong bja lehono fela? 

KA KGOPELO HLE?” Mma a hlola ka lefesetereKe nneteGe a fologa thekisi go be go na le maru a mapududu

Bjale e be e tšhologa. “Go lokile,” a realo dipounama di swaragane, “efela gosasa katse yeo e a sepela.” 

“Re a leboga Mma!” bana ka bobedi ba realo. 

 

Hmmmph,” a realo Mma. O ile a dula fasea hlobola dieta, a forohla maoto a gagwe

Gemere ye le ntheketšego e kae?” a botšiša. “Ke nako ya komiki ya ka ya mathomo ya teye ya gemere! 

Bana ba lebeletšana ka mahlo a magoloa nkgokolo. Ba lebetše go reka gemere! Mma o be a befetšwe kudu. O befetšwe bošego bjohleMorago ga go hlwekiša morale, o ile a leba malaong thwii. 

Mesong ya Sontagage Dimpho le Sello ba tsogammago bona o be a se gona.

Ba be ba maketše – ka mehla o tsoga ka pelaGa se ba bona le katse. 

 

“A re lekole ge eba Mma o phetše gabotse,” a realo Dimpho. Ba bula lebati la phapoši ya gagwe ka setuba hlolela. 

nagana gore ba bone engMma o be a kaname malaong a bonala a tšwafa

Katse e be e phuthagane maotong a gagwe, e rorela godimo. 

Dumelang,” a realo Mma. “Ke bile le bošego bjo boboseMafelelong maoto a ka a ruthela!” lebelela katse. 

Ke nagana gore o tlo dula le rena!” a e botša. “Re tla go bitša Gemere! Katse ya sekafofa ye pududu

ya rorela godimo le go feta. 

 

 Bana ba segaba phaphatha ba fofafofa. Gomme Sello a ema. O be a šinyaletše

Efelake ka lebaka la eng re e bitša Gemere?” a botšiša. 

Agaa,” a realo Mma, “bobedi bja lena le ile lebenkeleng go reka gemereefela le boile le katse ye. E tuteditše maoto a ka bjalo ka ge Dimpho a boletše gore teye ya gemere e tlo ntutetša,

 ka fao leina la yona ke Gemere!” 

Gomme ba e bitša ka tsela yeo.