Letšatši la Buti Mmutla la bodutu
Home | Node | Letšatši la Buti Mmutla la bodutu

Written stories

Letšatši la Buti Mmutla la bodutu

Author

Helen Brain

Illustrator

Diswantšho ka Samantha van Riet

Translator

Phetolelo ka Mpho Masipa

“O kare nkabe ke sa ye sekolong lehono,” Buti Mmutla a realo ge a tsoga. “O kare nka hlwa ke robetše mo gae letšatši lohle.”

 

Ka moraleng Koko Mmutla o be a apea motepa. “Itlhaganeleng bana,” a realo.

“Dijo tša go fihlola di lokile.”

 

“Re etla, Koko,” Sesi Mmutla a realo, a fofa mpeteng. Sesi Mmutla o be a nyaka go ya sekolong.

 

“Ga ke ikwe gabotse, Koko,” Buti Mmutla a realo. “Hlogo ya ka e a rema, leoto la ka le bohloko le mogolo wa ka o bohloko gomme le sejabana sa ka se bohloko.”

 

Koko a swara hlogo ya gagwe a lekola le phišo ya mmele wa gagwe. “Ga o na bothata,” a realo. “Bjale, tsoga o apare.”

 

Buti Mmutla o ile a tsoga. Ka lebelo a lahlela dieta tša gagwe ka ntle ga lefasetere. “Ga ke bone dieta tša ka tša sekolo,” a realo. “Nka se ye sekolong ka gobane ga ke na dieta.”

 

Sesi Mmutla o mmone. “Mmutla wa go seleka,” a mo kgalema. “O di fihlile. Itllaganele, re tla šalela.”

 

Buti Mmutla o ile a ja motepa wa gagwe. O ile a ya go dula ntlwaneng ya boithomelo. “Mpa ya ka e bohloko, Koko,” a lla. “Ke kwa bohloko kudu ka mpeng. Nka se kgone go ya sekolong.”

 

Koko a mo tlela le lebotlelo le legolo la sehlare sa go baba. “Tšea,” a realo, “enwa malepole a mabedi gomme o tlo fola.”

 

“Aowa, aowa, aowa!” Buti Mmutla a goeletša. “Mpa ya ka e kaone bjale.”

 

“Sepela,” Koko a realo a ba fa dijo tša matena tša sekolong. “Bjale o ithute kudu o boye gae o le bohlale.”

 

Buti Mmutla a ikgoga ka morago ga sesi wa gagwe. O be a tshelatshela, a bina, a fofa tseleng ya go ya sekolong, mola yena a ikgoga a befetšwe. “Ga ke nyake go ya sekolong,” a ngunguna. “Ke nyaka go hlwa mpeteng.”

 

Gateetee ba fihla dikeiting tša sekolo. “Šala gabotse, Buti,” a realo Sesi Mmutla a kitimela ka gare.

 

Buti Mmutla a lealea. Go be go se yo a mmonago. Ka lebelo a khuta ka morago ga sethokgwa. O dutše fao a re tuu, go fihlela tšhipi e lla gomme bohle ba ya ka sekolong. O ile a kitimela gae. O tsene ka lefasetere la phopošiborabalelo gomme a kudupana mpeteng. O ile a swarwa ke boroko a ba a gona.

 

Buti Mmutla o ile a phapharega ka iri ya lesometee. O be a bolawa ke bodutu. O ile a hlola ka lebati la phapošiborobalelo. Koko o kae? Ijoo. O be a dutše ka moraleng a enwa teye le Mtšana Dassie wa moagišane. Buti Mmutla a hemela godimo. Go bodutu go hlwa mpeteng letšatši ka moka.

 

Ka iri ya lesomepedi Buti Mmutla o be a nyorilwe. O ile a hlola ka lebati la phapošiborobalelo. Koko o be a le kae? Aowa owa. O be a paka borotho ka moraleng. Buti Mmutla a hemela godimo. O be a nyaka go nwa meetse ebile a nyaka go bapala le motho o mongwe.

 

Buti Mmutla a hlola gape ka iri ya pele. Bjale Koko Mmutla o be a bolela le Moruti Phukubje. Moruti o be a eja borotho bja go pakwa ke Koko. Monkgo wa bjona o ile wa dira gore Buti Mmutla a phophiše mare. O be a duma borotho bja Koko, bja go fiša go tšwa ontong. Buti Mmutla a hemela godimo.

 

Ka iri ya boraro Sesi Mmutla a boa gae. Buti Mmutla o ile a fofa ka lefasetere a kitimela lebating a ba ka morago ga gagwe. “Dumela, Koko,” a realo. “Ke boile sekolong.”

 

“Re ipshinne kudu,” Sesi Mmutla a realo. “Re bile le thuto ya go thala e abiwa ke ratiroatla wa nnete. Re ithutile go thala ditshegišo. Gomme hlogo ya sekolo o a nyalwa. O re reketše dinotšididi, khekhe le masimpa. Re ipshinne, ga go bjalo, Buti?”

 

“Ee, ee,” a realo Buti Mmutla. Pelo ya gagwe e be e kgohlomela. Aowaowa. Ba jele khekhe ka letšatši le tee leo a sa yago sekolong ka lona!

 

“O hweditše khekhe ye bjang, Buti?” Koko a botšiša.

 

“Ya tšhokolete,” Buti Mmutla a bolela maaka. “Khekhe ya tšhokolete ya go ba le easing ya kharamele le ditšheri mo godimo.” Nkabe ke ile sekolong, Buti Mmutla a nagana. Ke duma o kare nkabe ke jele khekhe.

 

Motho o ile a kokota ka nako yeo. Morutiši wa Buti Mmutla, Mtšana Legotlo o eme lebating. O be a swere poleiti ya seripa sa khekhe se segolo sa bose.

 

“Dumela, Koko Mmutla,” a realo. “Ke nyamišitšwe ke go kwa gore Buti Mmutla o a lwala ka letšatši la go kgethega ka tsela ye, ke ka fao ke mo swaretšego seripa sa khekhe. O ikwa bjang yena? O kaone?”

 

Aowaowa. Bjale Buti Mmutla o bothateng. O ile a kitimela phapošing ya gagwe, a fofa ka lefasetere a ya go khuta mohlareng ka jarateng.

 

“Ke ola,” Sesi Mmutla a botša Koko. “O khutile mohlareng wa menko.”

 

Koko le Mtšana Legotlo ba ema ka tlase ga mohlare. “O bile mmutla wa go seleka kudu,” Koko a realo ka tiišetšo. “O tšhabile sekolong!”

 

“Ke kgopela tshwarelo, Koko. Ke kgopela tshwarelo, Mtšana Legotlo,” Buti Mmutla a lla. “O se mpefelelwe hle.”

 

“Re tla go lokiša,” a realo Koko. “Ke ipotšiša gore re dire eng.”

 

“Ke a tseba,” a realo Mtšana Legotlo. “Nkane o sa ntirele komiki ya tee, re je seripa se sa khekhe ya tšhokolete ya bose? Se se tlo mo ruta gore go tšhaba sekolong ke go seleka.”

 

Koko a bea ketlele mollong, gomme yena le Mtšana Legotlo ba hwetša mahwana a mabedi gomme ba abelana khekhe. Molomo wa Buti Mmutla wa phophiša mare gomme mpa ya gagwe ya duma, efela o be a se na khekhe. Le ge e ka ba lerathana.

 

Go tloga letšatšing leo, Buti Mmutla ga se a ka a se ye sekolong. Le gatee. Go hlwa

mpeteng letšatši ka moka go bolaiša bodutu kudu!

E ba le boitlhamelo!

Gopola eke Buti Mmutla o nagana go direla Mtšana Legotlo karata, ye a bego a tlo mo fa yona ge a eya sekolong ka letšatši la go latela. Go be go tla be go ngwadilwe eng ka karateng ye? Šišinya gore bana ba gago ba dire karata ye.