Sekhwama sa gauta | Nal'ibali
Home | Written stories | Multilingual stories | Sekhwama sa gauta

Written stories

Sekhwama sa gauta

Author

Ka Phumlani Mavimbela

Illustrator

Diswantšho ka Natalie le Tamsin Hinrichsen

Mesong ye mengwe monna wa go hloka legae o ile a tsoga.

feditše bošego bja go feta se a je seloefela ga go yo a mmontšhitšego botho bofe goba bofe. Mala a gagwe a be a lla ka lebaka la tlala. Ka go nyaka dijo, o ile a sepelela mmarakeng wa motse a kgopela gore barekiši ba mo fe mašaledi a bona. 

 

“Ka kgopelo … hle … Ke na le matšatši a mabedi ke sa jeHle efang monna wa go hloka legae mašaledi a lena,” a kgopela. 

 

Efela batho ba bantši ba dirile eke ga a bonale.

Bao ba mmonegoba mo fošitše ka dienywa tša go bola gomme ba mmitša ka maina a bjalo ka “legotlo la mmileng” le “mpša ya ditlakaleng”. 

 

 

Morago ga go leka gantši le mahlapa a mantšimonna a nagana go ya go tsoma thotobolong ya kgauswi, a holofela go hwetša dijo fao.

 

Ge a dutše a tsoma mekgobong ya ditlakala tša kgalegateetee a bona sekhwama sa mokgopa se sennyane sa go kgokelelwa kua godimo ka motato. O se topile gomme a se bula.

Se be se tletše dikhoine tša gauta! Ka pelo ya go tlala lethabo, o ile a bala lehumo la gagwe. 

 

“Tee, peditharo … dikhoine tša gauta tše lekgolo!” a realo ge a fetša go balela. “Di tlo mphepa bophelo bja ka bjohle.” 

 

Monna o rile ge a boela lefelong la mmaraka a lebeletše go yo tlatša mpa, a kwa morekiši a goeletša,

 

Theeletšang ka mokaKe lahlegetšwe ke sekhwama sa ka sa digauta gomme ke tlo putsa mang goba mang yo a ka se bušago go nna!” 

 

Monna wa go hloka legae o be a na le pelo ye botse gomme a kwela morekiši bohloko. O naganne go dira se se lokilego. 

 

Ke sekhwama se o se lahlilego se?” a botšiša a emiša sekhwama se a se hweditšego. 

 

Ijoo, o se hweditše!” a realo morekiši a tšea sekhwama a bala dikhoine tša ka gare. 

 

Monna wa go hloka legae a emanyana gomme a botšiša ka boleta, “Morena, o boletše se segwe ka ga go putsa?” 

 

Moputso?” gwa gerula morekiši. “Ke go putsetša eng? O šetše o utswitše dikhoine tše dingwe!” 

 

“Ga se ka tšea selo sekhwamengMphe moputso wo o o tshepišitšego hle?” monna wa go hloka legae a kgopela. 

 

Sekhwama sa go lahlega se be se se na le dikhoine tše makgolopedi ka gareBjale se na le tše lekgolo fela. O utswitše go feta moputso,” a realo morekiši ka pefelo. 

 

Hlemorenaga se ka utswa selo,” monna wa go hloka legae a hlaloša. “Dikhoine tšohle di ka sekhwameng, ka tsela ye ke di hweditšego di le ka gona.” 

 

Tloga fa pele ke bitša baletakgoro ba kgoši gore ba go sware,” morekiši a goeletša. 

 

Nka bonala ke se selo go wenaefela ke monna wa go tshepagala,” monna wa go hloka legae a realo. “Bitša baletakgoro gomme ke kgonthiša nnete ya ka go bona.” 

 

Gomme morekiši a bitša baletakgoro. Ka morago morekiši a latela baletakgoro le monna wa go hloka legae go ya go kgoši. 

 

Nka le thuša ka eng lena ba babedi?” gwa botšiša kgoši ge morekiši le monna wa go hloka legae ba eme pele ga gagwe. 

 

Go boletše morekiši pele. O boditše kgoši lehlakore la gagwe la ditaba.

 

hlalošitše ka dikhoine tša gauta tše dintši tšeo di bego di le ka sekhwameng le ka fao monna wa go hloka legae a utswitšego seripa sa tšona. 

 

Kgoši ya theeletša morekišigomme ya botšiša monna wa go hloka legae, “Wena o reng?” 

 

Kgoši ya ka, ke hweditše sekhwama kua thotobolong se na le dikhoine tše lekgolo fela,” a realo monna wa go hloka legae a bolela a inamišitše hlogo. “Ke nnete seo.” 

 

Kgoši a nagana sebakanyana gome ka morago a re, “Morekišike bolela nnete? O re sekhwama se be se na le dikhoine tše makgolopedi ka gare.” 

Eekgoši ya ka,” a realo morekiši. 

Ke a bona,” a realo kgoši a kgwatha ditedu tša gagwe tše di telele.

Agaake nagana gore nna le lena re ka rarolla se gabonoloMorekiši, o re sekhwama se timetše se na le dikhoine tše makgolopedi ka gare

Ke gauta ye ntši yeo go ka sepela ka yona ka gare ga sekhwama se sennyane

Efelasekhwama sa go hwetšwa ke monna wa go hloka legae se be se na le dikhoine tše lekgolo fela ka gare. Se se ra gore se ga se sekhwama se o se timeditšego

Ke go laela gore o se fe monna wa go hloka legae gona bjale.” 

 

Gomme ka faomorekiši o be a se na kgetho ntle le go  fa monna wa go hloka legae sekhwama

Botshepegi bja monna wa go hloka legae bo mo phološitše gomme a phela bophelo bjo botelele gape bja lethabo, a nale dijo tše dintši ka mehla.