Sopo ya go kgethega ya Thoko
Home | Written stories | Multilingual stories | Sopo ya go kgethega ya Thoko

Written stories

Sopo ya go kgethega ya Thoko

Author

Niki Daly

Illustrator

Niki Daly

Translator

Phetolelo ka Mpho Masipa

Go be go tonya le pula e ena mo mesong. Mma o be a apere jase ya borutho le sekhafo. “Thoko,” a realo Mma, “Ke ya Cape Town go tsenela poledišano ya mošomo. Ke tla boya ka nako ya dijo tša go lalela.”

Koko le Thoko ba be ba bogetše Mma ka lefesetere ge a sepela puleng. Mma wa batho! Koko a realo, “Brrr, go a tonya gore re ka ema mo, ke tla boela ka mpeteng lebakanyana.”

Thoko o ile a tšhela serele ya gagwe ya mmamoratwa ka sekotlelong, a tšhela maswi gomme a hudua. Gomme ke nako ye a hweditšego kgopolo ya bohlale ka yona. Bjale, o rile go fetša goja a tlatša poto ka meetse, a lebelela ka setšidifatšing go bona gore ke eng seo a ka se tšhelago. Agaa, bogobe le sopo ya go šala maabane mantšiboa! Thoko o loketše mašaledi ka potong a hudua go fihlela bogobe bo thubega gomme sopo ya fetola meetse a ba a matsotho. Morago a namela setulo go hlola ka rakeng ya dijo.

“O dira eng?” gwa botšiša Koko, a tsena ka moraleng. O be a sa apere kobo ya go robala ye pinki ya sekafofa.

“Ke direla Mma sopo ya ge a boya gae a tsenwe ke phefo ebile a swerwe ke tlala,” a realo Thoko.

“Ke kgopolo ye botse yeo,” a realo Koko. “E re ke go thuše.”

Koko a lebelela ka potong. “Ke eng se?” a botšiša.

“Mašaledi,” a realo Thoko.

“Ke tsela ya botse ya go thoma sopo,” a realo Koko, “efela re hloka se sengwe.”

“Ke a tseba,” a realo Thoko. “Diperekisi! Mma o rata diperikisi.”

“O ka se tšhele diperekisi ka sopong, Thoko,” a realo Koko. “Seo re se hlokago ke kherote.”

Koko a ebola kherote a e kgabelela. O ile a e tšhela ka potong a e bea setofong gore e bele. Morago ga seo Koko a tšhela diponkisi tša go tlala seatla. Thoko o ile a ya ka rakeng gomme a boa le phakhethe ya dipisikiti tša gemere.

“Mma o a di rata,” a realo Thoko. “Di tla dira gore sopo e be le tatso ya bose.”
Eating soup low res

Koko o ile a sega. “Hee, Thoko, ga go motho yo a tšhelago dipisikiti ka sopong. Seo re se hlokago ke kane ya ditamati, eiye, lehwana la go tlala la sopo ya merogo le letswatšana.”

Koko o ile a bula kane ya ditamati gomme a re Thoko a e tšhele ka sopong. O ile a tšhela sopo ya merogo gomme a thoma go kgabelela eiye.

Ka pejana, megokgo ya rotha go tšwa mahlong a Koko. “Eish!” Koko a hemela godimo. “Go kgabelela dieiye go dira gore ke lle, gomme go lla go dira gore nko ya ka e tšwe mamina. Hle hudua sopo ka boleta ke sa ya go finola.”

Thoko a hudua a bogetše dilo ka moka tšeo Koko a di tšhetšego di dikologa. Selo se tee seo se tšhetšwego ke yena ke mašaledi. Ga se gwa loka! E be e swanetše go ba sopo ya go kgethega yeo Thoko a e direlago Mma – e sego ya Koko!

Gomme e rile ge Koko a sa tšwele, Thoko a hwetša selo sa go kgethega ka rakeng, seo a tsebago gore Mma o a se rata. O ile a se tšhela ka sopong ka bjako gomme a hudua. Koko o rile ge a boa a re, “Mmmm, bjale e nkga bjalo ka sopo ya go kgethega!”

Thoko le Koko ba tlogela sopo gore e kgabakgabe botse sebakanya. Ka morago Koko a tima mollo a re, “Bjale e tla tutela pele Mma a boa gae. Etla, Thoko, ke tla go balela kanegelo ge re sa emetše Mma.”

Koko o rile ge a bala, Thoko a swarwa ke boroko. O kwele fela ge lebati la ka pele le bulega Mma a re, “Ke boile!”

Mma o be a bonala a tsenwe ke phefo a swerwe ke tlala, efela o be a na le ditaba tše di bose. O hweditše mošomo!

“Ke swerwe ke tlala!” a realo Mma a hlobola jase. “Monkgo o mobose wo ke wa eng?”

“Thoko o go diretše sopo,” a realo Koko.

“Ke a leboga, Thoko,” a realo Mma. “Ke seo ke se nyakago go itutetša.”

Mma o rile go apara diaparo tša go oma ba dula fase ba ja.

“Mmmmm,” a realo Mma, “e bose! Ke eng sa go dira gore sopo ye e be le tatso ya go kgethega?”
Making soup low res

“Ke tšhetše karolwana ya sopo yela ya merogo ya bose,” a realo Koko.

“Aowa,” a realo Mma, “ga se yona. Ke kwa tatso ya …”

Thoko a re tuu. Koko a šinyalala.

“Ee, selo sa bose!” a realo Mma.

E rile ge sopo e seno fela, Mma a ya rakeng ya dijo a re, “Bjale ke na le selo se sengwe seo ke bego ke se bolokela sebaka sa go kgethega.” Efela Mma ga se a hwetša seo a bego a se nyaka. “Go a makatša,” a realo Mma, “Ke bolokile diripa tše tharo tša tšhokolete yeo ke e ratago kudu ke di bolokela sebaka sa go kgethega.”

Thoko a inamiša hlogo. O be a ekwa gore Koko o mo lebeletše.

“Thoko,” Koko a botšiša, “o dirile eng ka tšhokolete ya Mma?”

Thoko a thoma go lla ge a botša Mma gore o tšhetše tšhokolete ka sopong. Efela, go na le gore Mma a befelwe, o ile a sega, “Gape ke seo se dirilego gore sopo ya gago e be le tatso ya go kgethega gakaaka!”

“Gomme ke sebaka sa go kgethega,” Koko a myemyela. “O hweditše mošomo lehono!”

Thoko a phumula megokgo.

“Wa tseba, Thoko moratiwa,” a realo Mma, “o naganne gabotse ka go nagana go ntirela sopo. O e bitša eng?”

“Sopo ya go kgethega ya Thoko,” a realo Thoko.

“Ee, ke sopo ye kaonekaone yeo nkilego ka kwa tatso ya yona,” a realo Mma, a gokara Thoko ka kgokaro ye kgolo.